Říjen 2012

Drogy sú tvoji jediní kamaráti.

25. října 2012 v 13:17 | Rip Van Winkle |  Fázy premenlivé ako aprílové počasie
Mám chuť zanadávať, ale nechcem vás ešte viac zbytočne traumatizovať.
Tie pilule začínajú byť skutočne moji jediní kamaráti. Ani to tak v konečnom dôsledku drogy nie sú, všakže, len mi to práve hralo v pesničke a spomenula som si na seba.
Neočakávajte nič poriadne ani inteligentné, ale na to ste si už na mňa asi zvykli.
Som stále na tabletkách, mám ich príliš mnoho a nepomáhajú mi ani hovno. Takmer sa mi to rýmovalo. Míňajú sa účinku, je mi akurát horšie alebo som neustále na tom istom a ľudia naokolo mi taktiež príliš nepomáhajú. Ha, ha, ha, aha.
Reni, bože, Reni, ešteže mám teba.
Taký emočný skrat, no tak nemám komu prejavovať svoje sympatie a lásku. Stáva sa.
Niektoré veci beriem späť. Všetko sa zase zosralo. Už sa mi z toho pomaly stáva sila zvyku. Boh žehnaj mojej predávkovanosti čajom a pilulkami, trochu zase prestávam vnímať realitu.
Síce trochu dúfam, že mi niekto strelí facku, ale toho sa nedočkám. Dopekla s nimi. Začínam sa cítiť ako posledný zúfalec, keď chcem náhodne, anonymne rozposieľať po sociálnych sieťach otázku, kto ma má rád a podobne, chápeme sa. Možno sa nájde niekto, kto by sa zľutoval.
Taktiež sa mi začína vracať môj písateľský blok. Je to tak kurevsky nefér, no čo narobím.
Všetko je nefér. Prídem si ako lúzer.
Mala by som už ten album od Emilie Autumn prestať počúvať. Niečo mi napadlo. Ale to je tajomstvo, niektoré veci sa predsa nezverejňujú...
V pondelok už nebudem mať pilule, hádam vtedy dokončím niektoré veci či skôr úplne dorazím / rozhasím / whatever. Potom sa ozvem.
Tak mám za sebou aspoň jeden kratší dodatok do denníčkovej rubriky, pa.

Nenávidťte, podriaďujte, ničte a rozširujte moju vôľu!
To aby som bola na vás hrdá...

Celebrita sa vrátila z podsvetia.

20. října 2012 v 12:21 | Rip Van Winkle |  Čo ďalšie bolo aj je v neživote
Moc dlho mi to nevydržalo a popravde som za to i rada. Viem, že toto sľubujem neustále niekoľko mesiacov, no môj (ne)slávny návrat sa vždy skončí ďalším odkladom. Popravde vôbec nemám čas, okrem toho mi pravdepodobne od stredy zhabú počítač na dobu neurčitú. Prejdem si poriadnou tortúrou. Šajze krajze.* Tak sa vám teraz pekne pochválim.
Ešte dodatok pred návalom egoizmu. Na Vzdajte to som sa činila omnoho viac ako tu, síce ani tam to nie je touto dobou práve svetlé. Absolútne nič nestíham, keď sa naskytne čas, nemám pre zmenu žiadnu chuť niečo písať a nechcem sa pasovať za grafomana síce ním už zjavne som. Stále sa zapieram a dušujem, ako to tu znova privediem k neživotu, no bohužiaľ mi to ešte chvíľu potrvá, vskutku nechcem, aby mi to tu len tak zapadlo prachom. Moje svedomie by to neznieslo. Taktiež sem pridám články, ktoré ste už mohli čítať aj práve na Vzdajte to, len ste mi tam nenapísali komentár vy ignoranti. Ale vaše argumenty prečo tak robíte vám beriem. Aj ja vás hojne zanedbávam, avšak na svoju obhajobu hovorím, že na vás myslím. Toto znelo tak nechutne sladko, zabudnite na to.
Ďakujem niektorým bloggerom, ktorých som mala rada, že sa tak hromadne rušia. Viem, i ja som z väčšej miery neprítomná, ale vo vašom prípade ma to serie.
Takže sem prednastavím články zo Vzdajte to a budem sa vám snažiť venovať nielen v zlom slova zmysle ako Fräulein Devil, ale takto pekne a láskyplne. ^^

A teraz k návalu egoizmu.
  1. To, o čom som písala tu o článok nižšie, kto by nevedel, tak v článku "Whatever", prípadne na Vzdajte to v Nostalgickom zaplakaní a mojom vyhnaní ohňom. Budem sa to snažiť ešte viac nerozhasiť, poriadne mi trnú moje ostré zuby. Musím krotiť svoju pekelnú náturu a je to teda kurva ťažké. Aspoň som zistila, že som celkom dobrá a presvedčivá herečka.
  2. Tretie miesto v maľovaní v Celoslovenskej súťaži, celkom schopné. Napriek tomu, že som perfekcionista a mám obsesívnu potrebu byť vo všetkom najlepšia a bezodne adorovaná, som tým v konečnom dôsledku nadšená. Zvlášť, keď sa k tomu viacerí ohlásili, že chcú vidieť tých, ktorí sú na dvoch miestach predo mnou. Ach, nezvyšujte mi moje ego, musela by som vyťahovať kapesníčky.
  3. Dokonca aj v ústave pre pošahané berlínske chudery (fajn, tak len ja som tam pošahaná bemecká chudera) mi to ide paradoxne veľmi dobre. Až sa mi to nepáči, mám pocit, že potom príde poriadne dopadnutie na držku a to by som nerozchodila, respektíve aspoň moja sánka nie.
  4. Som v obklopení filozofov, som na seba tak nehorázne hrdá, zvlášť keď mi niekoľko povedalo, že som dobrá. Asi skutočne vydám svoju zbierku filozofie s názvom Averzia voči všetkému živému aj neživému.
  5. Dlho som sa nevenovala ghotyčistom, viem, o Judythe som už písala aj tu, lenže to popravde prerábam - na Vzdajte to som prepisovala i články, ktoré mám tu, tak to možno nabudúce aj aktualizujem.
  6. A napadlo mi sem pridať napríklad aj ďalšie ha, ha, ha, recenzie k filmom, napríklad Girl Interrupted, The Virgin Suicides (síce týmto si už nie som taká istá ako prvýkrát), Control... len či mi to schválite po mojich predošlých dvoch pokusoch o Mädchen in Uniform a The Night Porter. Samozrejme som chcela písať aj na Hellsing, lenže som to videla dávno, mám si to v pláne pozrieť znova ale nemecky a hádam budem rozumieť. Takže tak.
Nakoniec je to aj celkom krátke, no chápeme sa. Teraz idem prezrieť svojich ríšskych spojencov a nahodím sem hádam niekedy v blízkej dobe tie články. Pozdvihnite svoju pravicu a ja môžem pokojne odpochodovať. ^^ Mala som to potrebu napísať.
*Fonetický fail, z neznámeho dôvodu to tak rada píšem.