Načase zmiznúť zo scény.

9. února 2013 v 12:42 | Rip Van Winkle
Nuž, dajme tomu, že už veľmi dlho to tu nie je také, aké by som chcela. Avšak toto nie je jediný dôvod, všakže...
Nemám čas. Povedala by som, že sa odmlčím iba do polovice marca, no všetci sme si veľmi dobre vedomí, ako by opäť môj návrat neslávne dopadol. Niet sa čomu čudovať. Prestáva ma baviť čokoľvek písať, absolútne som stratila chuť, energiu a nápady. Teda, nápadov by bolo dosť, no myslím, že tu je to mŕtve už pomerne dlhú dobu s nie práve úspešnými pokusmi resuscitácie. Mimo iného, mnohí obľúbenci sa začína odmlčať, prípadne rovno rušiť. Tak prečo by som to nespravila i ja? Žiaden prevrat na blogu nespôsobím. Nebudem nič ďalšie robiť, skrátka myslím, že je dobré načasovanie absolútneho konca tohto blogu, možno zruším i Vzdajte to... v lepšom prípade zostanem aspoň tam... Imaginary Monsters je už aspoň mesiac pod zemou.

Áno, skutočne mi je ľúto, že práve tento blog, o ktorý som nechcela prísť, končí. Došla som k tomuto záveru i vďaka veľmi... zaujímavým zisteniam ohľadom istých, radšej nemenovaných známych (či ani to nie?). Takže tak. Majte sa. ^_^
 

Obratníky, rovnobežky, poludníky...

2. ledna 2013 v 16:33 | Rip Van Winkle |  Zmyslené dobrodrúžstva
Bolo mi povedané, nech si tento sen zapíšem, preto tak práve robím. Mám pocit, že vtedy nešlo len o alkohol, ktorý som na Nový Rok vypila, mám menšie podozrenie, že mi doň niečo pridali. Ako som inkriminovaný pijatok dostala do svojho previnilého hrdla, zakrátko ma rozbolela hlava a mala som pocit, že prechádzam absolútnym zatmením v mojej hlave. Stavím sa, že keby mi niekto práve v tej chvíli daj kládou po hlave, nebudem to cítiť. Prechádzala som, všetko šlo akoby mimo mňa a ja som mala nehynúcu potrebu byť neustále absolútne úprimná. Čochvíľa som usúdila, že s tak bolavou hlavou a žalúdkom ako na vode takto zostať nemôžem, nuž ma i veľmi rýchlo kleplo do strany a zaspala som. No teraz k danému snu...
Mimochodom, bolo mi povedané, že som bola buďto sjetá, ale iba to nechcem verejne priznať, niekto mi dal prášky do pitia a nevedomky som sa jemne zdrogovala, alebo mi začali odumierať bunky v mozgu.

S láskou a kyanidom.

24. listopadu 2012 v 13:33 | Rip Van Winkle
Mladšia, ako by niektorí odhadovali a možno ani nie, určite veľmi pod hranicou jej ega. Stavia ju to do pozície fagana, poväčšinou s problémami ako hranica dobrého vkusu, rešpekt prirodzených autorít, trpiaca insomniatickými záchvatmi, počas ktorých je nadmieru produktívna. Ale aj tak trt makový z toho. Píše, kedy sa jej zachce, o tom, čo jej práve napadne. Väčšinou inkonzekventné blbosti. Má nutkavú potrebu niečo alebo niekoho dehonestovať, niekedy sa jej to fakt podarí, za čo je na seba hrdá. Ak ste si neprečítali text z menu, môžete tak urobiť tu. Začínala s pocitom, že toho musí strašne veľa povedať, v tomto prípade skôr napísať, a určite ju chce niekto počúvať. Pomerne rýchlo sa ukázalo, že to nie je tak celkom pravda. No odvtedy sa našlo pár ľudí, ktorí počúvať chcú, čo poňala ako bianco šek na písanie o čomkoľvek, na čo má nejaký názor, to je pre niektorých poriadne nepríjemné. Nejaký názor má na všetko. Nemá rada moralistov, tých, ktorí ju berú príliš vážne, keď nemusia a prehnane empatické osoby. Má absolútne odlišný humor, inak si cení osoby sršiace sarkazmom, iróniou a cynizmom. Nenávidí, keď niekto píše o veciach, do ktorých sa nevyzná, preto si zaumienila, že bude písať iba o tom, čomu rozumie. Postupom času si ale uvedomila, že nerozumie vôbec ničomu, teda logicky píše o všetkom. Vo voľných chvíľach si už vybrala aj epitaf, ktorý je jeden z mnohých. V tomto prípade by znel takto: Tu leží tá, ktorá celý život všetkou silou bránila svoju premenlivé názory.
Momentálne je výrazne aktívnejšia na svojom druhom blogu Vzdajte to, no ani na tento nezabúda.

Rip odkazuje, "majte ma radi až po koniec celého článka!"
 


A že dva roky...

21. listopadu 2012 v 16:39 | Rip Van Winkle
Podivné. To uvedomenie si, že na jednej adrese lipnem už dva roky, napriek tomu, ako na toto niekoľko mesiacov suverénne kašlem.
Áno, dámy a páni, tento blog dnes oslavuje, aspoň na naše pomery, druhé narodeniny a ja som na to istým spôsobom hrdá, síce som stále nepostrehla, na čo konkrétne. Ale je to dobrý pocit, tak nad tým nebudem nijako väčšmi premýšľať.
Boli úspešnejšie časy, tie menej produktívne, taktiež také, pri ktorých to vyzeralo, že je to tu po funuse. Napriek tomu sa tohto blogu z nejakého čisto neznámeho dôvodu držím zubami nechtami.
Možno za to môže nostalgia. Zvalme to teda na ňu.
Za tieto dva roky sem píšem redšie, ale nie, upadnúť by som to tu len tak ľahko nenechala. Taktiež som našla mnoho schopných bloggerov, s niektorými som mala tú možnosť sa aj spoznať, či už iba cez internet, alebo aj v reálnom živote, za ktorých som rada.

Nebudem vám sľubovať nič, pretože sa zo mňa čoraz viac stáva slubotechna. Vidno, že sa chcem uberať politickou cestou. Dizajn ani po tých dvoch rokoch pravdepodobne nebudem z jednoduchého dôvodu a tým je, že mám dar od Boha pokašlať aj to, čo nechcem. Ale ak sa zdarí, tak je tu stále možnosť, že s tým niečo urobím.
Rovnako s článkami, dlho veľa sľubujem, ale i tak z toho trt makový. Rozpísaný profil sa bude čochvíľa skvieť tu, i na mojom druhom blogu, kde som momentálne omnoho viac aktívna. Myslím, že každý tuší, o ktorý blog ide. Nech nezabudnem na Mizantropov pohľad na Facebook a podobne. Mala by som už skončiť, pretože zase sľubujem a to neveští nič dobré, teda to, že zas nič neurobím.
Popravde mi akúkoľvek chuť do písania berú určité osoby, o ktorých som si vedomá, že sem aspoň sporadicky chodia. Bohužiaľ. Začala som byť príliš na očiach a zdráham sa písania nejakých, dajme tomu osobnejších vecí. Hádam už zabudnú na adresu, alebo ich aspoň prejde chuť zodrať ma z kože.
To je asi tak všetko, prezatiaľ. Čaute sa a zagratulujte mi. A mimochodom, nedávno mal pol roka i môj druhý blog, takže ak ste mu nezagratulovali, dodatočne to môžete spraviť teraz.

Drogy sú tvoji jediní kamaráti.

25. října 2012 v 13:17 | Rip Van Winkle |  Fázy premenlivé ako aprílové počasie
Mám chuť zanadávať, ale nechcem vás ešte viac zbytočne traumatizovať.
Tie pilule začínajú byť skutočne moji jediní kamaráti. Ani to tak v konečnom dôsledku drogy nie sú, všakže, len mi to práve hralo v pesničke a spomenula som si na seba.
Neočakávajte nič poriadne ani inteligentné, ale na to ste si už na mňa asi zvykli.
Som stále na tabletkách, mám ich príliš mnoho a nepomáhajú mi ani hovno. Takmer sa mi to rýmovalo. Míňajú sa účinku, je mi akurát horšie alebo som neustále na tom istom a ľudia naokolo mi taktiež príliš nepomáhajú. Ha, ha, ha, aha.
Reni, bože, Reni, ešteže mám teba.
Taký emočný skrat, no tak nemám komu prejavovať svoje sympatie a lásku. Stáva sa.
Niektoré veci beriem späť. Všetko sa zase zosralo. Už sa mi z toho pomaly stáva sila zvyku. Boh žehnaj mojej predávkovanosti čajom a pilulkami, trochu zase prestávam vnímať realitu.
Síce trochu dúfam, že mi niekto strelí facku, ale toho sa nedočkám. Dopekla s nimi. Začínam sa cítiť ako posledný zúfalec, keď chcem náhodne, anonymne rozposieľať po sociálnych sieťach otázku, kto ma má rád a podobne, chápeme sa. Možno sa nájde niekto, kto by sa zľutoval.
Taktiež sa mi začína vracať môj písateľský blok. Je to tak kurevsky nefér, no čo narobím.
Všetko je nefér. Prídem si ako lúzer.
Mala by som už ten album od Emilie Autumn prestať počúvať. Niečo mi napadlo. Ale to je tajomstvo, niektoré veci sa predsa nezverejňujú...
V pondelok už nebudem mať pilule, hádam vtedy dokončím niektoré veci či skôr úplne dorazím / rozhasím / whatever. Potom sa ozvem.
Tak mám za sebou aspoň jeden kratší dodatok do denníčkovej rubriky, pa.

Nenávidťte, podriaďujte, ničte a rozširujte moju vôľu!
To aby som bola na vás hrdá...

Celebrita sa vrátila z podsvetia.

20. října 2012 v 12:21 | Rip Van Winkle |  Čo ďalšie bolo aj je v neživote
Moc dlho mi to nevydržalo a popravde som za to i rada. Viem, že toto sľubujem neustále niekoľko mesiacov, no môj (ne)slávny návrat sa vždy skončí ďalším odkladom. Popravde vôbec nemám čas, okrem toho mi pravdepodobne od stredy zhabú počítač na dobu neurčitú. Prejdem si poriadnou tortúrou. Šajze krajze.* Tak sa vám teraz pekne pochválim.
Ešte dodatok pred návalom egoizmu. Na Vzdajte to som sa činila omnoho viac ako tu, síce ani tam to nie je touto dobou práve svetlé. Absolútne nič nestíham, keď sa naskytne čas, nemám pre zmenu žiadnu chuť niečo písať a nechcem sa pasovať za grafomana síce ním už zjavne som. Stále sa zapieram a dušujem, ako to tu znova privediem k neživotu, no bohužiaľ mi to ešte chvíľu potrvá, vskutku nechcem, aby mi to tu len tak zapadlo prachom. Moje svedomie by to neznieslo. Taktiež sem pridám články, ktoré ste už mohli čítať aj práve na Vzdajte to, len ste mi tam nenapísali komentár vy ignoranti. Ale vaše argumenty prečo tak robíte vám beriem. Aj ja vás hojne zanedbávam, avšak na svoju obhajobu hovorím, že na vás myslím. Toto znelo tak nechutne sladko, zabudnite na to.
Ďakujem niektorým bloggerom, ktorých som mala rada, že sa tak hromadne rušia. Viem, i ja som z väčšej miery neprítomná, ale vo vašom prípade ma to serie.
Takže sem prednastavím články zo Vzdajte to a budem sa vám snažiť venovať nielen v zlom slova zmysle ako Fräulein Devil, ale takto pekne a láskyplne. ^^

A teraz k návalu egoizmu.
  1. To, o čom som písala tu o článok nižšie, kto by nevedel, tak v článku "Whatever", prípadne na Vzdajte to v Nostalgickom zaplakaní a mojom vyhnaní ohňom. Budem sa to snažiť ešte viac nerozhasiť, poriadne mi trnú moje ostré zuby. Musím krotiť svoju pekelnú náturu a je to teda kurva ťažké. Aspoň som zistila, že som celkom dobrá a presvedčivá herečka.
  2. Tretie miesto v maľovaní v Celoslovenskej súťaži, celkom schopné. Napriek tomu, že som perfekcionista a mám obsesívnu potrebu byť vo všetkom najlepšia a bezodne adorovaná, som tým v konečnom dôsledku nadšená. Zvlášť, keď sa k tomu viacerí ohlásili, že chcú vidieť tých, ktorí sú na dvoch miestach predo mnou. Ach, nezvyšujte mi moje ego, musela by som vyťahovať kapesníčky.
  3. Dokonca aj v ústave pre pošahané berlínske chudery (fajn, tak len ja som tam pošahaná bemecká chudera) mi to ide paradoxne veľmi dobre. Až sa mi to nepáči, mám pocit, že potom príde poriadne dopadnutie na držku a to by som nerozchodila, respektíve aspoň moja sánka nie.
  4. Som v obklopení filozofov, som na seba tak nehorázne hrdá, zvlášť keď mi niekoľko povedalo, že som dobrá. Asi skutočne vydám svoju zbierku filozofie s názvom Averzia voči všetkému živému aj neživému.
  5. Dlho som sa nevenovala ghotyčistom, viem, o Judythe som už písala aj tu, lenže to popravde prerábam - na Vzdajte to som prepisovala i články, ktoré mám tu, tak to možno nabudúce aj aktualizujem.
  6. A napadlo mi sem pridať napríklad aj ďalšie ha, ha, ha, recenzie k filmom, napríklad Girl Interrupted, The Virgin Suicides (síce týmto si už nie som taká istá ako prvýkrát), Control... len či mi to schválite po mojich predošlých dvoch pokusoch o Mädchen in Uniform a The Night Porter. Samozrejme som chcela písať aj na Hellsing, lenže som to videla dávno, mám si to v pláne pozrieť znova ale nemecky a hádam budem rozumieť. Takže tak.
Nakoniec je to aj celkom krátke, no chápeme sa. Teraz idem prezrieť svojich ríšskych spojencov a nahodím sem hádam niekedy v blízkej dobe tie články. Pozdvihnite svoju pravicu a ja môžem pokojne odpochodovať. ^^ Mala som to potrebu napísať.
*Fonetický fail, z neznámeho dôvodu to tak rada píšem.

Whatever.

29. září 2012 v 18:22 | Rip Van Winkle |  Čo ďalšie bolo aj je v neživote
Och, whatever. Skutočne, prídem si hlúpo, viem, že som tu viackrát rezolútne rozhlasovala, že sa sem vrátim a vylepším to tu. Zjavne nie. Nevychádza mi to. Skrátka ide o toto - dostávala som sa celkom do normálnych stavov, teda až do predvčera. Popravde mi nikdy nebolo viac idiotsky, napriek tomu, že si za to môžem sama a zjavne už nič nezmôžem, nezlepším to, mám chuť si to hodiť.
Hľadám všetky možné spôsoby, ako by som si zamedzila prísun myšlienok, ktoré mi spôsobujú absolútnu duševnú tortúru. Preto sa snažím vyhýbať akémukoľvek písaniu a všetkému, čo ma núti nad niečim vôbec premýšľať. Dúfala som, že sa to tu zlepší, nechcem to tu predsa nechať len tak zapadnúť prachom, ale nie som v psychickom rozpoložení, kedy by som niečo napísať dokázala bez toho, aby som sa za päť minút nevybrala smrkať do vankúša. Neklamme si predsa aspoň teraz.
Ale čo zmôžem s tým, keď som skrátka hlúpa. Lenže ja sa stále s danou skutočnosťou nedokážem, respektíve neviem zmieriť. Avšak som si vedomá toho, že som to rozhasila už absolútne a nemám šancu to nejako odčiniť.
No čož... toto ma jedného dňa privedie do hrobu. Ak chcete o mojom terajšom nostalgickom vyplakávaní vedieť viac, [máte to tu]. Dvakrát to už skutočne písať nebudem.
Rozmýšľam od absolútnym koncom, ale stále nemám guráž len na to, aby som vôbec zmazala toto. Dopekla so mnou.
Holt, dostala som príučku, o akú som rozhodne nestála. Teda sa pokúsim z toho dostať čo najskôr, jednak kvôli tomu, aby som nakoniec nevypustila žilu ale aj pre to, aby som vás nepripravila aj o tie zbytky dobrej nálady. Z tohoto blogu sa mi doslova stáva prehliadka mojich depresívnych stavov, už len očakávam, kto mi odporúči vyhľadať odbornú pomoc.
Zatiaľ vás teda opúšťam...

Žeby som sa dala na fenfikšn?

8. září 2012 v 18:14 | Rip Van Winkle |  Čo ďalšie bolo aj je v neživote
Neočakávajte žiadne fenfikšn aké poznáte, napadlo mi niečo svojské, chápte pod tým recesistického charakteru s dehonestačným účelom. Čo by ste povedali na nehorázne romanticko temnú fanfikciu o tom, ako sa náš drahý Alucard zamiluje do môjho zjavu, tajomnejšieho než hrad v Karpatoch? Ale isteže, geniálny nápad, Ripča. No už len domyslieť časovú postupnosť, chcela by som sa spýtať náhodných Hellsingofilov ako vidia námet v osemdesiatych rokoch v klube Batcave, kde budem za takú ženskú verziu... neviem presne teraz ktorého nehorázne evil speváka. Neviem si z tých mien skrátka vybrať. Už len vymyslieť názov danej nehorázne satanistickej kapely, v ktorej mám v pláne spievať. Suzanne mi vymyslí, však, drahá? Alebo niečo pred nástupom Millénia, teda pred samotným dejom, akurát asi v nejakom pofidérnom klube, ktorý bude patvar Batcave.u. Čo myslíte? Nie, nebojte sa, nemyslím to vážne, teda chcem to napísať, ale nebudem to brať za vrchol mojej spisovateľskej kariéry.
Ha, ha, ha.
Vodcovská čapica nakristušát, načerveno omaľované ústa... vraj vyzerám ako Whip z Deathstars. Som poctená. Mimochodom, v pondelok mi prídu moje prekrásne nové topánky, som nadšená. Chcem im urobiť poriadnu premiéru a tento blog sa jej nevyhne. Asi urobím nejakú fotku na Psiren style, pokiaľ nechápete, prezrite si jej fotky. ... Mám si dať aj tú vodcovskú čapicu? Aby som zostala aspoň trochu svojská.

Ku škole. Opakovali nám, že toto bude oddychový ročník ale kdeže, prvý týždeň a som mŕtva. Ako mi toto mohli urobiť? Ten, kto ten rozvrh robil musí mať inteligenciu na úrovni prízemného mrazu. A nižšie. Dúfala som, že sa veci zlepšia, komunita sa zlepší ale dočkala som sa opaku. Len taký dodatok, našiel sa jeden odvážlivec, ktorý sa mi rozhodol dať poriadne do držky. Respektíve si zistil ako sa volám, kde bývam, v piatok som ho ešte okašlala a keď si na mňa počkal, tak som prešla von druhou stranou. Zachádzka ako marha, ale držku ešte rozbitú nemám.
Dopekla som ženská s brílami, nech mi nemieri do tváre, zarábam si ňou!
Nadvihnem si teda sukňu a zdrhám s bojovým krikom... v hlave a idem v opätkoch a bielej košeli cez kríky. Ťažký život. Zaujímavé, čakala by som to od hocikoho ale on ma absolútne nepozná, ja jeho de facto tiež, nič som mu nespravila a chce ma "ujebať do nemoty", tak ako ďakujem. Mám chuť ho pozdraviť a niečo mu bez servítky povedať, ale musím myslieť na svoje vlasy. Moja budúcnosť od nich závisí.
Prečo sa každý zameriava na ne?
No nič, som zvedavá či si ma skôr alebo neskôr odchytí. Ak tu nebudem dlhšiu dobu... som mŕtva. Definitívne.
Dobrá správa! Redhead je z hry von. Maj sa, kráska.

Fajn, to je asi všetko pre tentokrát. A už to tu nebudem tak hrozne zanedbávať, prisahám!

O mojej vraj ožratosti a špáse s akože nazíkmi.

1. září 2012 v 11:01 | Rip Van Winkle |  Fázy premenlivé ako aprílové počasie
Rozhodla som sa toto napísať aspoň teraz, mala som ísť preč, lenže to perfektné načasovanie búrok je skutočne na nezaplatenie. Takže možno zajtra. Preto ak ste práve dvakrát nepochopili názvu článka, nevadí, ani to od vás žiadať nebudem, napriek špásu s akože nazíkmi a milióntych fotkách, kde som paradoxne aj ja žiadne nebudú, jedine ak by som si niečo pridala na Fickenbúch, ale aj toto rezolútne odmietam. Musím zostať stále tajomnejšia než hrad v Karpatoch, napriek tomu, že som na tomto blogu toho o sebe popísala... ehm, viac než dosť.
Pre upresnenie, bola som na rekonštrukcii z druhej svetovej, po ktorej som bola vo viac než euforickej nálade, viac než nadšená, mala som veľa bubliniek v krvi a podotýkam, že tie bublinky neznačia chlast, ako si mnohí stihli pomyslieť (a dostalo sa mi postu ožrana) a stánie niekoľko hodín na slnku, s ktorým kamarátka práve nie som na mňa nehorázne doľahlo. Mimo to, ani nazíci neboli nazíkmi, len boli v uniformách strhla by som to z nich a chovali sa ku mne dosť milo za čo som sa hneď s každým vyspala. K tomu, ešte teda rozsiahlejšie... alebo aj nie. Máte znova možnosť načumovať vodkyni do súkromia. Tse tse.

Aktualizácia ríšskych obľúbencov.

29. srpna 2012 v 19:38 | Rip Van Winkle
Treba to už. Teda, nechcem to hľadať ďalej v prvom článku, ktorý sa tomuto venoval, tak píšem nový. Nie je zoradené podľa obľúbenosti, ale abecedy. ^^ Síce vám práve teraz moc nepíšem komentáre, no stále vám chodím na blogy. Len mám touto dobou trochu pocit, že nemám čo povedať a budem znieť ako debil. Asi tak ako práve teraz.Obľúbenci sú jednak na blogu i na blogspote, dokonca webnode, pokiaľ poznáte podobné blogy, napíšte mi o nich, rada uvidím podobne zamerané blogy. ^^ Podľa "Budem tvojim followerom! Challenge", čo už mám na Vzdajte to a pridám to asi aj sem, môžete vyčítať, aké blogy ma zaujímajú, ale pokiaľ sa vám nechce hladať, tak v skratke čo ma zaujíma:

- Blogy o anime, mange, doujinshi, cosplayoch a Japonsku celkovo. Zaujímajú ma recenzie a pohľady na to, odkazy... Len nie recenzie, ktoré nájdem na ďalších stotých stránkach. Ak vám uvidím na blogu spomenuté anime ako Hellsing či Noir, moji favoriti, len si u mňa šplhnete. A milujem cosplaye, ktoré vlastní samotný majiteľ blogu. ^///^ Samozrejme yuri a shoujo-ai! Nesklame ma síce ani yaoi, shounen-ai či hentai, ecchi, ale... k yuri mám hlboký citový vzťah. Toto znelo... sladko.
- O gothickej subkultúre. Ale nie samozvané o kecoch jednak o satanistoch a nejakom "gothic metale", ale poriadne články, čo sa zakladajú na pravde.
- Niečo o histórii, mojich obľúbených filmoch, čo si budeme klamať, aj niečo nazi-friendly. HEYDRICH *fangirl mode on*.
- Blogy poriadnych začínajúcich spisovateľov alebo umelcov celkovo.
- Zaujímavé denníky, yaas, toto mám moc rada.
- Kritika. Inteligentná provokácia. Nie trollovanie typu Yuripovidky.
Niektoré blogy sú už "zosnulé", no nemám to srdce ich vyradiť zo svojich obľúbených. Či už sú dlhodobo neaktívne, úplne zrušené alebo presunuté na inú adresu, stále to budú blogy bloggerov, ktorých stále mám rada a často krát ma inšpirovali, síce viacerí majú pri adrese len odkaz, že blog neexistuje...

http://agressive-popcorn.blogspot.sk
http://agrrrefrit.blogspot.cz
http://anime0world.blog.cz
http://born-in-october.blog.cz
http://bloodnoir.blogspot.com ♥
http://dead-side.blogspot.com
http://edenfuneral.blog.cz
http://fuckarna.blog.cz
http://keichi.blog.cz
http://laced.blog.cz
http://littleasylum.blog.cz
http://lune-en-enfer.blogspot.com
http://moi-personne.blogspot.cz
http://onlymycrazyworld.blog.cz
http://psiren.blog.cz
http://rain-from-heaven.blog.cz
http://renee-hime.blog.cz
http://sinister-death.blog.cz
http://snezna-ruza.blogspot.com
http://syedheckle.webnode.cz
http://tesska.blog.cz
http://theunderland.blog.cz
http://topier.blog.cz
http://vzdajte-to.blog.cz
Nefunkčné, presťahované a zrušené blogy...

http://bloodyanimeworld.blog.cz
http://contemptible.blog.cz
http://defective.blog.cz
http://eerie-boudoir.blogspot.com
http://evangelist.blog.cz
http://exciting-dream.blog.cz
http://i-am-i.blog.cz
http://foxiss.blog.cz
http://glendora.blog.cz
http://gothic.blog.cz
http://hanging-garden.blog.cz
http://hannavondeutschland.blog.cz
http://hellsingsgate.blog.cz
http://psychobilly.blog.cz
http://strange-girl-in-town.blog.cz