na Blog.cz

• Boh žehnaj Tumblr! Toto som hovorila viackrát, každopádne som si už konečne aj ja ten Tumblr založila. Verte mi, urobila by som tak skôr, lenže nastavovanie designu bolo pre mňa na headdesk a včera som konečne na to došla (bez Reni asi ťažko, doteraz by som na to asi nadávala a búchala do klávesnice, našťastie ešte nie hlavou, ježuši, toto je dlhá zátvorka). Mala som neskutočné množstvo vecí, ktoré som si zálohovala, aby som ich tam neskôr pridala, síce to teraz reblogujem, stalkujem asi sedem blogov a dva som úplne vykradla. ;D Musia byť na mňa pyšné, keďže som vykrádala hlavne Nanu a potom Darcy. Keby niečo, ten Tumblr mám ja hier. Well, niektoré sem musím pridať samostatne, potrebujem tu ďalší picspam, nie je však toho nejako veľa, mám v pláne Darcy reblogovať ešte viac, čím jej poriadne prekutrem archív a pridám sem neskôr ešte aj to ďalšie. ^_^ Nemá to nejakú tému, viete, čo tam asi tak môžete očakávať, poznáme sa..

• Takže včera som sa k tomu zase nedostala, čiže sem pridávam štyri diely, ktoré som bola schopná zanedbať. ;D Pieseň, ktorú počúvam keď som nahnevaná, agresívna, potom keď som šťastná, smutná a nakoniec takú, čo chcem počuť na svojej svadbe. Mojej svadby sa (ne)dočkáme, ale kedy.. za veľmi dlho. Alebo aj nie. Trošku off topic, dnes je to 32 rokov od toho, čo zomrel Ian Curtis z Joy Division. (Je moc zlé, že i keď hovoríme o tomto, začala som si v hlave zase spievať:"Vejco strč si do koše, my jsme oddíl rozkoše!"?

K tej mojej "agresívnej" or whut. Myslím, že očakávate, od koho bude, tak sem pridám Loud und Proud od amerického prevedenia ponemčeného Janka a tiež Marienky. Ya, myslím Hanzel und Gretyl. Vysvetlovať to musieť nebudem, stačí si to pustiť a vyplynie, prečo som si ju vybrala, hneď. (A)

Keď som šťastná mám toho celkom dosť od napríklad Mindless self indulgence, napriek tomu sem pridám Pervy in the park od Demented are go. Neviem, či to počúvam presne vtedy, keď som šťastná, ale môžeme to predsa tvrdiť..

Úprimne tiež s určitosťou neviem, koho sem pridám pri tej smutnej nálade. Možno by mi nejaký uberghotyčista, či skôr uberghotyčistka? ;), odporúčila Evanescence alebo prípadne Nightwish, mne však väčšina pesničiek práve smutných nepríde, takže som odkázaná počúvať tie pre mňa nedepresívne pesničky, keď už sa inak nedá tak depresívne vyklepkávanie na klavíri. Well, v tomto prípade to bude Klingen od Nachtmahr, ide skôr o ten text a skutočne ma irituje to jedno video, ktoré sem už z princípu nepridám, kde sú zdeptané ghotyč obrázky, pod čím chápte samozrejme dark art a morbid art. Tie obrázky mi v spojení s tou pesničkou prídu.. hrozné, predsa len, samotný text je aký je a aj preto ho počúvam v tom "depresívnejšom" období, ale na pridávanie obrázkov rozrezaných žíl, to je vrcholne no me gusta.

Istým spôsobom by sa mi ako svadobná pesnička hodila napríklad Tanzdiktator alebo She's lost control.. alebo nikdy neviete, čo sa mi hýri hlavou, ale aby sa nepovedalo, lepšie sa mi sem nakoniec hodí Friday I'm in love, takže sa chápeme, že sem príde Robert a jeho perfektné vlasy. Mimochodom, zabudla som odpísať Caetlin na komentár vtedy, keď sa pýtala, či je jediná, ktorá si všimla to lietajúce prasa. Prasiatko som si tiež všimla, avšak stihnem ho zočiť jedine vtedy, keď mi práve pekelne neseká internet. Áno, ak by už nejaká tá svadba bola, tak v piatok trinásteho. Ak by sa to pokašlalo, zvalila by som to na ten deň..

• Začnem tak trochu od konca. Na vtakzovi ma zjavne nebudú mať ostatní radi. Nie, skutočne, zisťujem ako na niektorých pôsobím a trochu ma to prekvapilo - viem o tom, že veľkú čiastku ľudí iritujem ale.. to AŽ takú? O_ô"

Normálne mi kleslo sebavedomie.. (Očakávam, kedy si to niekto pridá ako obľúbenú historickú udalosť.)

Určite to má však niečo spoločné s tým, aký som grammar nazi. Môžem ja za svoju vyslovene Uber Alles časť osobnosti, ktorá má potrebu dirigovať všetko a každého a je tak neskutočne zaťažená na gramatiku? Niežeby ma inak zlá gramatika nemučila..

Normálne sa tam bojím niečo napísať, dokelu, toto sa mi ešte skutočne nestalo..

Možno to beriem tak, že som na isté percento osadenstva príliš revolučná. Nie, toto mi nevykecáte.

Zdá sa mi to, alebo je tam skutočne najviac používaná veta:"Celé zle."?

Okrem toho, mám blogovú krízu. Zase. U tohoto sa vsadím, že za to môžu tie tabletky.

Som pekelne dlho doma, stále sa nudím, frflem na to, ako mi rýchlo prejde deň a nemám čo robiť, pritom som príliš mŕtva na to, aby som čokoľvek vôbec spravila. Chcela som si pozrieť nejaké anime, ale momentálne neviem už ani kde, táto moja stará herka neutiahne dokonca ani stiahnuté videá, nieto ešte s titulkami. To mi pripomína, raz som musela mať zapnuté video, teda film a mať vedľa otvorené titulky lebo onomitonechceloanizabohaotvoriť, takže som si to stopovala po každej povedanej vete a potom to medzi riadkami hľadala.

Mimochodom, prešlo ma to po pol hodine.

Mám milión nápadov, lenže nie na písanie. Napríklad som si dokutila aj novú sukňu. Som na seba hrdá a síce som už urobila aj lepšie veci, toto čierno-modré, čo na sebe mala, alebo aspoň podobné, jedna inkriminovaná bloggerka sa mi celkom páči. Chcem si urobiť ešte nejaké to tričko s Belom Lugosim a ďalšie s nápisom najlepšie TEAM ALUCARD alebo TEAM HELLSING, nech im už dokážem tým marhám, čo behajú v tričkám TEAM TWILIGHT či Edward alebo Jacob, že ja som viac fukken uber.

Asi sa mi zase prinavrátilo sebavedomie. V zlom slova zmysle.

Vlastne nie.

Taktiež ma tá chuť písať absolútne prešla nielen kvôli tomu, že momentálne nemám nápady a nemám o čom písať, takže vlastne meliem z posledného, ale taktiež ma odrádza aj to, čo vidím na samotnom vtakzovi - nikomu sa nezavďačíš, vlastne až na tých, ktorých si držíš blízko u tela. Aspoň v mojom prípade to takto je. Well, aspoň mám práve tých svojich, ktorí mi sem lezú zaručene (alebo si to aspoň myslím) a týmito riadkami ich nijako nevytáčam (aj toto si aspoň myslím). Možno postalkujem aspoň trochu inteligentné ikony vtakza a možno pochytím nejakú inšpiráciu.

Čítam tú zombie knihu. Začína mi to dávať zmysel, nie je to tak, ako som to najskôr čakala a ja sa cítim ako Boh, alebo aspoň tak, akoby som rozlúštila Da Vinciho kód. Veruže autorka bola veľmi prefíkaná, že spočiatku takto mátala mozgy, aby sme si mysleli, že je to inak. A taktiež zisťujem, že nemám až tak hroznú pamäť, keď si pamätám na určité zvraty v deji, postavy a podobne v knihe, ktorá je vlastne predchodcom tejto a prečítala som ju tak približne pred rokom.

• Hovorila som už to, že nenávidím komunity? Asi áno.

Musím hlásiť, že sa cítim napodiv veľmi dobre aj bez piluliek. Až na to mierne sklamanie, ale to skôr či neskôr opadne.

Dnes pridám v jednom článku tri diely 30 day song challenge. Zanedbávam to tu. Kochám sa tou sukňou. Odmyslime si to, že vyzerá viacmenej pofidérne a v skutočnosti to nie je nič moc.

Ya, viem, že som ťažko EA inspired, ale ešte sa mi nestalo, žeby to niekomu prekážalo. Teda, už sa stalo.. včera.

Nechápem momentálnej Téme Týdne. To mám akože písať o tých jednorožcoch, ktorých vidím, farebných pilulkách a grcaní dúhy or whut?

Včera som pozerala Pekára. Tešila som sa na neho celý týždeň. Včera som si ho predstavovala s rukami nad hlavou, tým jeho typickým úsmevom.. pri dúhe na jednorožcovi.

• Zdá sa mi to, alebo sa mi stále striedajú jedni a tí istí pri obľúbených piesňach? Aby som sem stále nedávala len generála Rainera s jeho armádou skazy Nachtmahr, tak sem teda pridám svoju ďalšiu najväčšiu lásku.. áno, myslím na Emilie Autumn a jej Juliet. Dá sa povedať, že Enchant je jeden z mojich najobľúbenejších albumov, vlastne spoločne s Alle Lust will Ewigkeit od Nachtmahr je môj najmilovanejší. Vždy keď to počujem tak neverím, ako sa neskutočne zmenila.. v textoch a hudbe celkovo. Bol by z toho geniálny soundtrack k nejakému anime ako napríklad k Angel Sanctuary či Mai-HiMe. Niekedy sa mi zdá, že spieva japonsky, hlavne pri "Meet me beneath my balcony and say no one but you could ever fill my night, be the sunight in my every day". Nebudem sa ďalej rozpisovať, myslím, že moju závislosť od nej už všetci postrehli viac ako dosť. ^^"

• Cítim sa mŕtvo. Robím milión vecí. Píšem, píšem, čítam, pozerám, čítam.. keď už nemám tú možnosť ísť nikam von a síce u nás nič zaujímavé nie je, čo by bolo hodné toho aby som si upravila svoje dokonalé vlasy, vypiplala si všetko do posledného detailu, aby som podesila eh potešila okolie. Napadla mi jedna vec, pokiaľ to vyjde, dám vám o to vedieť ale súkromne, predsa len je to viacmenej anonymné a chcem, aby to tak zostalo. Mimochodom, neviete o nejakom zmysluplnom anime, ktoré som možno nevidela (to si skúste tipnúť) a dá sa zhliadnuť online s českými titulkami, lebo moja angličtina sa už tak zhoršila, že sa nechcem svojou neznalosťou deptať čoraz viac, tak angličtinu nemôžem momentálne ani cítiť? Och, nekonečná veta, nech o tom D. napíše článoček a keď sa mu naň slušne (narozdiel od neho) tak to označím za Net Krieg. Nielen blog.cz ale už aj blogspot.com si potrebuje prejsť genocídou. Dúfam, že mi bude založený anti-blog tou tvojou "inteligentnou" a rádoby vtipnou doprdelestrkalkou, pa.

To mi pripomína.. konečne som za dva dni prečítala 280 strán zombie knihy. Fak jea. Skutočne sa hrozne nudím.. Nie je to nič, čoby bolo zaručene kvalitne zombie, nie je to písané takým mne blízkym štýlom a autorke by som vytla sto vecí, ale zase.. číta sa to celkom fajn, sú tam zombieci a tie chyby nie sú zas tak mordujúce, takže.. prečo nie? Momentálne pozerám na novodobý teen seriál, áno, myslím Pretty Little Liars a.. tiež ma to prekvapivo baví. Nachytala som sa, že až príliš. Čo ste už asi postrehli i z názvu článka. Asi si to pozriem len kvôli tomuto anglicky. I'm still here bitches je krajšie ako stále som tu, mrchy. Mle.

Taktiež sa bohužiaľ musím učiť a doháňať, síce už keď prídem veľa veci nenapravím, síce nemám čo, keď si odmyslím ten Predmet Satanov (=matematika), ktorý mi ničí môj inak dokonalý priemer. Nie, nehrá mi uber alles v hlave. Výnimočne. T_T

• Spomínala som, že nenávidím svojich známych a najradšej by som všetkým napísala odporné listy a následne sa niekam ďaleko odsťahovala? A že jediné slovo, ktoré mi napadne, keď ich počúvam, čítam si tie veci na facebooku je "bastardi"? Česť výnimkám tých, ktorých latentne nenenávidím.

Ale inak som šťastná.. veľmi.. veľmi šťastná, napriek všetkému. Viem, že mi je momentálne prehnane dobre a následne budem zase podráždená a tak sa mi zdá, že tento blog je predurčený k tomu, aby bol poznačený mojimi náladami..

Eh, nechápem téme týždňa. Ako som si to prečítala, predstavila som si svoje nadrogované ja. Ťažko sa to veru nepredstavuje..

Dúfam, že zajtra sa budem nudiť až tak a prípadne dnes dočítam tú knihu, že napíšem niečo viac zmysluplné a nielen niečo tomuto - friendly a následne 30 day song challenge, čo ma pravdepodobne jediné drží ako tak nad vodou a absolutným vymretím, že tento blog bude ako po funuse.. Dokelu, pridám si sem 30 DSCH. A následne sa učiť matematiku.. kurva.

• Včera som tu nebola, teda, bola som tu, ale neunúvala som sa sem pridať ďalší diel 30 Day Song Challenge. Takže to dnes spojím do jedného, predsa len sú dosť podobné, čiže je to je aj prehladnejšie. ^^ Mám sem pridať pieseň, ktorú často počujem v rádiu a potom tú, ktorú si prajem počuť v rádiu. No, úprimne povedané, nejaká moja obľúbená pesnička hrá v rádiu len zriedka, dalo by sa povedať, že je to zázrak, ak tam hrá niečo mne blízke a aj tá, ktorou som si úplne istá, sa mi zase hodí na iný deň, však uvidíte. ^^ Neviem, akú by som sem momentálne mala pridať, ale tak napríklad The Garden od The Creepshow si pamätám, že som párkrát počula, ale neviem, či to bolo akurát v televízii na nejakom nemeckom hudobnom programe, alebo v rádiu, mah, prichádza to už s vekom. Napriek tomu. :3

• Naopak s pesničkou, ktorou túžim počuť v rádiu je to horšie - je ich mnoho. Ale tak aby sa nepovedalo, myslím, že Kiss & Swallow by bola dokonalá a síce je ich viac, táto mi sadla k tomuto dňu najviac. ^^ Mimo to to má geniálny klip, začínam byť od nej závislá, rovnako ako od Chrisovho hlasu. A ešte je to k tomu chlap, ktorý sa aspoň mne smilní sám o sebe. Utvorila som si na tom miernu závislosť.. Ekooou ekooou.

• Ya. Rozhodla som sa tento článok spojiť i s ďalším dielom 30 Day Song Challenge. Dnes mám totiž pridať pieseň, ktorú som kedysi milovala, no teraz ju neznášam. Prečo som to teda spojila? Asi preto, lebo ja sa nemením, teda, aspoň som veľmi dlhú dobu zastala na tom istom bode či už svetanázorov, hudobného vkusu či akéhokoľvek vkusu, okrem toho v oblasti hudby je to ťažké, predsa len, nikdy som nepočúvala tie presladené veci z továrne na sny, ja som vždy len kvalitnú hudbu, nie, vôbec si nefandím, či skôr nefandím prílišne im, tým, koho počúvam. ;D Teda ja si myslím, že neexistuje žiadna pieseň, ktorú by som pred nejakou či už dlhšou alebo kratšou dobou milovala a nakoniec ju znenávidela. Takže dnešný dieľ zjavne drahé dámy a milí páni nebude. Odpusťte, odpusťte, že som taká zamilovaná stále do každého, kto mi raz v živote hudobne učaroval. ^^ A síce ja nie som na hudbu nejaká prehnane kritická.. Pozrite sa, nie som arogatná a momentálne si nejako viac nesťažujem. To asi preto, lebo grcám dúhu.. zase a stále. (Aj to je vedecky možné, trust me.)

Hrám momentálne RPG, ako toto píše, hrám a ako dopíšem reply, spíšem ďalšie riadky. No neznelo to.. ťažko spisovateľsky? Dnes som svojmu drahému Zajačikovi oznámila, že D. o mne napísal inkriminovaný článok, čo Zajačika pobavilo a dostala som odpoveď, že nižšími vrstvami sa nemám zahadzovať. Milujem svojho Zajačika. Minule som si pustila našu reklamu s Veľkou nocou od Vodafone, a z nejakého dôvodu mi napadlo:"Vejco strč si do koše, my jsme oddíl Rozkoše!" Nope. Vôbec nemám prílišnú závislosť od Joy Division ako post-punkovej kapely, či predstavy všetkých sestričiek Joy z Pokémonov alebo Oddiel rozkoše ako taký. Ale ako si čítam tú svoju RPG so Zajačikom, kde hrá za vlkolaka a ja za pojančenú kravu naivku, ktorá ho chce chytiť, ako sa ho chytiť. Hm, začína mi hrať v hlave She's lost control. Predsa len, práve ma skoro Z. takmer v RPG zožral. Sladké. Už chápete, prečo tak milujem RPG a svoje pošahané charaktery? No mohla by som sa ja v reálom živote dotknúť vlkolaka? Z nejkého dôvodu som si práve spomenula na obrázok, kde sú dva komáre a ich debata vyzerá asi takto: "Dracula neexistuje!" "ATEISTA!" Dnes som sa nudila, tak mám na svojej Facebookovej nástenke väčší picspam, vďaka stránke World Goth Day. Tiež je tam dokonalá obrázok s Belom Lugosim, však uvidíte na konci článku. ^^

Ešte sa ale musím podeliť o poznámky mojej nie práve inteligentnej známej. Rozprávala som jej o mojom zavraždenom slnečníku, spýtala sa ma, koľko stál. Keď som jej to povedala, div sa že jej oči nevypadli a úplne to zabila svojou poznámkou:"A to v Baumaxe nemajú lacnejšie?" Ona totiž absolútne verila tomu, že ja som si kúpila slnečník ako na záhradu a ja s ním chodím. I don't want to live on this planet anymore.

Idem počúvať.. zjavne Sestry, Anjelskú zdochlinu a Nočnú môrku.

Predsa len, nechcem, aby sa mi to tu zvrtlo na denník, síce by som ho chcela opäť napísať čo najskôr. Vadí mi, že kedysi bol tento blog čisto denníkový.. ale nie je to až tak zlé, predsa len som písala vtedy omnoho menej.

EDIT: Práve som dohrala, zožraná moja RPG postava nebola. Like a boss. A tu už spomínaný Bela. ^^

• Konečne deň s pesničkou, na ktorú som sa mimoriadne tešila. Dnes sem tým pádom pridávam Mad girl od Emilie Autumn. Tí, ktorí ma poznajú bližšie veľmi dobre vedia, prečo som si vybrala práve túto z veľkého množstva ostatných. Pri nej je však priznanie si, že ma desivo vystihuje, je trpkejšie, ako keby som to robila pri nejakej prudko narcistickej pesničke, akú mohli niektorí očakávať, keď už zapĺňam diery v chodníku svojim ego, asi väčšina s určitosťou očakávala, že si vyberiem Ich bin Uber Alles od Hanzel und Gretyl, áno, ďaleko od pravdy by to nemalo, a teraz o mne nech niekto nezabudne napísať článok, aká som fukken namyslená, avšak.. Možno to pochopíte, prečo som vybrala túto, keď si prečítate text, možno to vycítite z prejavuje Emilie, ktovie, ja určite nie.. Momentálne ma to AŽ tak nevystihuje, ale.. môže ma to za týždeň. Za deň, dva, tri. Pár minút alebo hodín. Skôr či neskôr určite..

• Lepší názov skutočne byť nemohol. Nebudem vám sem dávať odkaz na článok, ktorý bol špeciálne podarovaný mne, och, koľká noblesa. Pokiaľ si ho niekto bude chcieť prečítať, tak vám dám odkaz samostatne. Ja chápem, konštruktívna kritika nikdy nikoho nezabila, no nemyslím, že daný článok o mne bol až tak konštruktívny, no budiž. Ide o to, aké postrahy tam boli priamo na mňa okrem toho od osoby, ktorá asi neuhádla, o kom momentálne píše. Aby ste chápali, je to tak, že s danou osobou sa poznám veľmi dobre a o to ma to viac zarazilo, keďže jeho postrehy v článku na môj účet a postrehy mimo neho si absolútne odporujú. Ach, to som sa zas vykecala tak hneď zrána, dopíšem to teda nižšie, dúfam, že to nie je moc odporné a na správnu gramatiku prehnane poukazujúce, nechcem už nikoho zdeptať. *Sarkazmus.*

• Nemohlo by to byť v nemčine? Vlastne, koľko nemeckého textu som dnes prekladala a písala, mám jej dosť minimálne na týždeň, kým sa úplne vygrcám z tých odporných zložitých súvetí, čo som musela skladať. Každopádne myslím, že tentokrát mám pridať pesničku, ktorá sa mi páči, no nikto by to odo mňa nečakal. Skutočne netuším, či som to a) dobre preložila, ak vôbec b) či vôbec taká pesnička existuje, ktorá by ostatných šokovala tým, že ju počúvam. Hm, myslím, že taká vhodná by bola The Crablouse od Lords of Acid, ale skutočne si nie som istá, či by to odo mňa niekto očakával alebo nie, že je moja obľúbená. ;D Začiatok je hrozný, refrén zbožňujem a video je velice me gusta, takže možno.. Well, dobre sa na to inak tancuje a znie to len mne tak.. žeby to mohlo v poriadku byť soundtrackom k niečomu? ;D